Anton Mikita sa narodil 9. decembra  1863 v Košiciach, kde ukončil gymnaziálne a teologické štúdiá. 

Kňazskú vysviacku prijal 29. júna  1889 v Košiciach. 

Ako rímskokatolícky kňaz pôsobil v Humennom, Bardejove, v maďarskom meste Tállya a od roku 1898 vykonával kňazskú službu vo východoslovenskej obci Terňa, kde aj zomrel 24. januára 1957 vo veku 93 rokov.

Anton Mikita bol biskupským radcom, titulárnym kanonikom a členom Komisie pre sakrálne umenie Košickej diecézy.

Venoval sa vlastnej umeleckej tvorbe a zanechal po sebe stovky sochárskych a veľký počet maliarskych diel. 

Samostatné výstavy z jeho tvorby sa uskutočnili v Terni (1975, 1994, 2003, 2007), vo Veľkom Šariši (2004) a v Prešove (1997, 2008). 
Výstavu v roku 2008 realizovalo CVČ Jána Pavla II v Kostole Krista Kráľa v Prešove . 

Anton Mikita sa v roku 1913 pričinil o založenie Katolíckeho čitateľského krúžku v Terni. Bol známy aj ako ľudový lekár a na liečenie používal včelie produkty, ale tiež liečivé rastliny. 

Uchovala sa o ňom zvesť ako o veľkom ľudomilovi.